Sviatok sv. Valentína

Keď sme spolu, nerozhádže ma ani zlé počasie. Mám totiž svoje súkromné slniečko, ktoré ma hreje pri srdci. Tým slniečkom si Ty, láska moja!

Pri pohľade do kalendára si nemožno nevšimnúť, že o niekoľko dní budeme oslavovať sviatok všetkých zamilovaných. Sú ľudia, ktorí doslova prepadnú „valentínománii“, ale sú aj takí, ktorí tento sviatok doslova ignorujú. Ak to však berieme triezvo a s nadhľadom, tak by sme na tento milí sviatok nemali 14. februára zabudnúť.

Prvú „valentínku” vraj v 15. storočí poslal z londýnskeho väzenia svojej manželke orleánsky vojvoda Charles. Táto milá tradícia sa rozšírila najmä v 19. storočí, keď sa svätovalentínske pozdravy začali vyrábať hromadne. Tohto sa chytili aj ďalší obchodníci a postupne začali ponúkať valentínske sladkosti, kytice a hračky. Trh na nás všetkých tlačí s bohatou ponukou valentínskeho „všeličoho“, no a nie každý dokáže v pokoji zvládnuť pulty plné plyšových hračiek červenej farby, srdiečok a sladkostí vo valentínskych baleniach. Myslím, že tak ako pri oslavách iných sviatkov, napríklad Vianoc, by sme si mali všetci zachovať určitý nadhľad. Láska by predsa mala byť naším chlebom každodenným.

Na záver by som na margo tohto sviatku pridal ešte tento dodatok: Chcel by som pre mužskú časť populácie dať na zváženie, či by nebolo vhodné, keby sme našim „nežnejším polovičkám“, ktoré máme samozrejme radi, okrem kytičky či malého darčeka dali aj niečo v podobe akejsi „pridanej hodnoty“. Naša manželka, družka, či priateľka by sa tomu určite potešila  a pritom by nás to stálo iba trochu námahy. O čo vlastne ide? Veľa žien má tzv. autopilota. Ten autopilot sa volá "musím". Chlapi, priznajme si, koľkokrát naša partnerka povedala, že sa cíti zle, bola unavená, dokonca chorá, no my sme si pomysleli, že asi jej nie je až tak zle, keď môže upratať, navariť, postarať sa o deti a dokonca aj o nás… Koľkým z nás napadlo sa jej opýtať, ako sa cíti, či nepotrebuje s niečím pomôcť alebo len uvariť jej čaj? Koľko žien by si pritom prialo, keby jej partner vtedy povedal: „Drahá, choď si ľahnúť, ja už urobím čo treba.“ Veď keď sme uťahaní alebo chorí my, všetci do jedného očakávame, že nás budú naše partnerky obskakovať. Chlapi - skúsme to. Z nás by určite neubudlo a naša manželka, družka, či priateľka by bola určite šťastná. Veď o to nám predsa ide.

jsz


späť