Vitajte v obci
Vitajte v obci
Prvá písomná zmienka o obci Žirany pochádza z roku 1113, kedy sa v tzv. Zoborskej listine uvádza medzi majetkami benediktínskeho opátstva svätého Hypolita na Zobore. V časoch vládnutia uhorského kráľa Kolomana sa konal súpis majetkov uvedeného opátstva, nakoľko sa im mnohé písomnosti zničili. Táto Zoborská listina sa nám zachovala v origináli a je vlastníctvom Nitrianskeho biskupstva. Pri spisovaní majetkov Zoborského opátstva sa vytyčovali a popisovali medze, ktoré ohraničovali majetky opátstva. V prípade Žirian je uvedený údaj: In Sire est terminus fluvius Zutisca. V preklade: V Žiranoch predstavuje hranicu [majetkov opátstva] potok Suticka. V roku 1349 sa v jednej listine uvádza, že obce Kolíňany a Žirany boli celkom zničené (terra desolata). Pravdepodobne po tomto roku boli tieto obce doosídľované, pričom noví osadníci dostali určité daňové úľavy. Od roku 1360 až do roku 1848 sa Žirany stávajú poddanskou obcou Nitrianskeho biskupstva. V roku 1379 sa tu pestovalo veľmi kvalitné hrozno. Ostrihomská kapitula si určila právo, aby sa do Ostrihomu vozilo víno zo Žirian a Kolíňan. Zo začiatku XV. storočia sa v chotári obce Žirany spomínajú pece, v ktorých sa pravdepodobne pálilo vápno. Niet sa čo čudovať, lebo v roku 1605 sa odporúčajú Žirany, kde sa páli kvalitné vápno. Na začiatku XVII. storočia chceli totiž jezuiti postaviť jednu katolícku univerzitu. Rozhodovalo sa medzi Topoľčanmi a Trnavou. V liste, kde sa odporúčali Topoľčany, sa vyslovene písalo o tom, že kamene na stavbu treba doviesť z Kovariec a vápno zo Žirian. V tomto istom roku začali Nitru obliehať Bočkajove oddiely. Protestantskí žoldnieri, ktorí prechádzali cez obec, pookrádali aj obyvateľov. V čase tureckej expanzie sa obec Žirany pričlenila k Novým Zámkom, kde sa začali odvádzať dane. Počas povstania Františka Rákóciho II. sa cez obec dostali mnohé kurucké oddiely, ktoré si cez Suticku skracovali cestu na druhú stranu Zobora. Tadiaľ prechádzali aj zvyšky kuruckých vojsk, ktoré odmietli kapituláciu pri Preseľanoch. Kurucký veliteľ Ladislav Očkaj sa tam (v roku 1708) vzdal cisárskemu generálovi Pálfimu, pričom sa samotná kapitulácia podpísala v lefantovskom kláštore rehole pavlínov. Obyvateľstvo Žirian postihli aj iné katastrofy: morové a cholerové epidémie, resp. aj ničivé požiare. Jednou z najťažších epidémií bola v roku 1739, ktorá zahubila takmer 30% obyvateľov Nitry. Z cholerových epidémií bola najstrašnejšia v roku 1831. V najstarších uhorských štatistikách (1784 - 1787) sa píše, že v obci je 124 domov a žije tu 786 obyvateľov (155 rodín). Zaujímavé je aj sociálne rozdelenie: 89 gazdov a 81 želiarov (deti a ženy sa do týchto tried nepočítali). Staré záznamy v krstnej matrike svedčia o obetavosti miestneho pána farára, ktorý chodieval zaopatrovať chorých. Aby tých pohrôm nebolo dosť, obec v roku 1847 postihol veľký hladomor. V tom roku bola doslova mizerná úroda, preto v poslednej chvíli občanom pomohol nitriansky biskup, ktorý im nechal otvoriť svoje sýpky. V roku 1851 sa o obci takto píše: Maďarská obec v Nitrianskej župe, ktorá je od Jelenca vzdialená na pol hodiny cesty. Má 790 obyvateľov, ktorí sa hlásia k rímskokatolíckej Cirkvi. V obci je farský kostol, disponuje pozemkami priemernej bonity a má vlastné lesy a vinohrady. Patrónom (zemepánom) obec je Nitrianske biskupstvo, pričom poštovú stanicu má v Nitre. Zaujímavá je aj štatistika obyvateľstva z roku 1881. Uvádza, že v Žiranoch žije 774 obyvateľov, z ktorých 751 je katolíkov a 23 izraelitov. Pestré je aj národnostné rozdelenie: 720 Maďarov, 26 Slovákov, 23 Židov a jeden Nemec.
