60 rokov od dokončenia elektrifikácie Žirian

Elektrifikácia predstavovala jeden z kľúčových fenoménov rozvoja hospodárstva a techniky v 20. storočí. Rozhodujúcim obdobím pre nástup systematickej veľkoplošnej elektrifikácie na Slovensku sa stali roky 1918 - 1938. Po zániku Rakúsko-Uhorska sa elektrifikácia v podmienkach Slovenska nachádzala v začiatočnej tzv. lokálnej fáze vývoja. Využitie elektrickej energie bolo obmedzené na väčšie sídla a najbližšie okolie.

Do vzniku ČSR sa podarilo elektrifikovať 75 miest a väčších obcí, čo predstavovalo 2,2 percenta celkového počtu sídiel Slovenska, v ktorých žilo 14% obyvateľstva (v Čechách 34%). Elektrickú energiu vyrábali priemyselné podniky pre vlastnú potrebu, ako aj prvé elektrárenské podniky, ktoré dodávali energiu pre rôzne účely v jednom sídle a okolí. Po roku 1918 prešiel elektrifikačný proces do vyššej tzv. regionálnej fázy. Základným kameňom prechodu od lokálnej k regionálnej systematickej elektrifikácii bol Elektrifikačný zákon č. 438 z júla 1919. Parlament ho postupne dopĺňal jeho novelami, ako aj ďalšími zákonmi. Z nich najdôležitejší bol zákon o podpore elektrifikácie vidieka z roku 1926, umožňujúci finančnú podporu štátu pri elektrifikácii poľnohospodárskych obcí.

Hlavnou úlohou regionálnych elektrifikačných podnikov bolo systematicky elektrifikovať presne vymedzený väčší región štátu prostredníctvom výstavby centrálnych elektrární a diaľkových elektrických vedení. V rokoch 1920 - 1929 vzniklo na Slovensku päť elektrifikačných podnikov s regionálnym pôsobením pre západný, severozápadný, stredný, južný a východný región Slovenska so sídlom v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici, Komárne a v Košiciach. Po roku 1938 integračné tendencie ešte zosilneli, čo súviselo s rastom vplyvu štátu v ekonomike. Integračný proces vyvrcholil vznikom jednotného celoštátneho elektrifikačného podniku Slovenských elektrární roku 1942. Regionálna elektrifikácia tým krokom prešla do ďalšej tzv. celoštátnej fázy.

Ako toto všetko prebiehalo v našom najbližšom okolí? V materiáloch regionálneho združenia podzoborských obcí sa toho o tom veľa nepíše, ale aj tak som sa dozvedel niektoré fakty: V Pohraniciach sa celoplošná elektrická sieť vybudovala už v roku 1928. V  Jelenci sa v roku 1939 vybudovala píla a továreň na výrobu parkiet, čiže aj tu sa určite zaviedla elektrina. Do Nitrianskych Hrnčiaroviec dotiahli elektrinu v roku 1948, ale vo väčšine obcí na okolí to bolo až na začiatku 50-tych rokov minulého storočia.

A čo Žirany? Žijú ešte ľudia z tohto obdobia a od nich viem, že žiriansky richtár sa na tému elektrifikácie obce vyjadroval takto: Pokým ja budem richtárom, tento „čertov vynález“ do Žirian nepustím. Ženy z drápačiek a chlapi z krčmy trafia domov aj bez elektriny, za svitu mesiaca... mudroval vtipne. V našej obci sa teda elektrina zaviedla o niekoľko rokov neskôr - elektrifikačný proces sa urýchlil až spustením miestnej vápenky v roku 1959. Pamätám sa, že v tom istom roku som bol prváčikom a doma sme stále svietili petrolejkou. Zavedenie elektriny bolo pre miestnych obyvateľov malým zázrakom, ktorý nahradil sviečky a staré začmudené petrolejky. V roku 1960 sa Československo premenovalo na socialistickú republiku a energetici dostali za úlohu dokončiť elektrifikáciu. V skutočnosti poslednú domácnosť elektrifikovali na Slovensku až niekedy v roku 1965 (neboli sme teda posledný!). No a ako sa v tých časoch zavádzala do domov elektrina, o tom hovoria aj staré fotografie stiahnuté z internetu.

Príspevok spracoval: js


späť