VYZDOBENÝ CINTORÍN TROCHU INAK

Návštevy cintorína, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich vyzdobovanie vencami a chryzantémami, tiché modlitby a spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami. To sú činnosti, ktoré charakterizujú každoročne dni na prelome októbra a novembra. Inak to nebude ani v tomto roku.

Stop, stop, stop.

V podobnom duchu  som začínal príspevok k sviatku všetkých svätých a k Dušičkám na konci každého októbra. Tento rok je však všetko inak. Koronavírus aj v tomto prípade hlboko zasiahol do života každého z nás. Pre obrovské množstvo infikovaných (denne vyše 2000 ľudí) bola vyhlásená na tieto dni mimoriadna situácia, ktorá nám nedovolí ísť na cintorín zapáliť  kahanec  a ticho si zaspomínať na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Avšak ani táto vypätá situácia a strach z tejto choroby nám nezabránia v tom, aby sme hoc aj v našich príbytkoch si aspoň na chvíľu nezaspomínali na našich zomrelých. Veď sviatok všetkých svätých a Dušičky zastavujú aspoň na chvíľu tento náš uponáhľaný život, nútia zaspomínať si i zamyslieť sa nad zmyslom a pominuteľnosťou života.

Naši občania si hlboko ctia svojich mŕtvych príbuzných, dôkazom čoho sú vyzdobené hroby na miestnom cintoríne, ktoré si žiranci stihli urobiť v predstihu, vediac, že kvôli nariadeniam epidemiológov sa výzdoba nebude môcť urobiť tak, ako po iné roky. Netreba však zabúdať na podstatu týchto dvoch sviatkov. Zapáľme si sviečku doma a zamerajme sa skôr na seba, pripomínajúc  si našich blízkych zosnulých a prežívajme náš smútok vnútorne. Tento rok budú teda tieto sviatky iné, nebudeme môcť stáť pri hroboch našich drahých blízkych na cintoríne, čo nám však naši zomrelí určite odpustia.

jsz


späť