Farský úrad

kostol Počas stredoveku bola obec filiálkou farnosti Kolíňany. V Žiranoch existoval len cintorín a zvonica. Veriaci na bohoslužby chodievali do spomínaných Kolíňan. V XVI. storočí sa však kolíňanská farnosť stala protestantskou a samosprávne začala patriť pod správu šintavského evanjelického konfraternitátu. Nakoľko však obec po hospodárskej stránke patrila Nitrianskemu biskupstvu, biskup Valentín Lépeš nechal v roku 1608 odčleniť Žirany od kolíňanskej evanjelickej farnosti. Zachránil tým pôvodný, katolícky ráz obce. Obec sa pričlenila k farnosti Sokolníky až do roku 1738, kedy sa opäť vrátili naspäť do Kolíňan. Pri tejto príležitosti považujeme za potrebný upozorniť na fakt, že sa najstarší kostol postavil v roku 1734, ale až v roku 1738 bol posvätený dňa 6. decembra ku cti svätého Mikuláša. Odvtedy – a nie skôr – sa na farskej i obecnej pečiatke objavuje postava biskupa svätého Mikuláša. Existujú však štúdie známych slovenských heraldikov (napr. J. Novák, L. Vrtel), ktorý len na základe vizáže obecnej pečiatky tvrdia, že už v XVII., ba dokonca XVI. storočí existoval v obci farský kostol zasvätený svätému Mikulášovi. Túto domnienku vyvracajú samotné historické pramene. Na základe hodnoverných úradných dobových dokumentov farnosti Žirany môžeme tvrdiť, že sa postava svätého Mikuláša dostala do farského i obecného erbu až po roku 1738, a nie skôr. Kľúčový bol rok 1788, lebo sa vtedy obec Žirany po cirkevnoprávnej stránke osamostatnila a vytvorila sa tu miestna kaplánka. V roku 1791 získala obec Žirany štatút samostatnej rímskokatolíckej farnosti, ktorú vlastní dodnes.

Biografie žirianskych farárov

Prvým žirianskym farárom bol Jozef Benedikt Bartakovič (Bartakovics de Kis-apponyi). Narodil sa dňa 17. marca 1754 v zemianskej rodine v blízkych Sokolníkoch (dnes Podhorany). Po kňazskej vysviacke bol štyri roky kaplánom Nitrianskej katedrály a jeden rok ceremoniárom nitrianskeho biskupa Antona Révaja (Révay). V roku 1781 je vymenovaný za farára do Nitry (farnosť Nitra – Dolné mesto). O tri roky neskôr sa vzdáva svojho úradu a odchádza do Sokolníkov na svoj rodinný majetok. V roku 1788 ho nitriansky biskup František Xaver Fuchs vymenoval za farára na novozriadenú faru v Žiranoch. V roku 1791 ho poverili pastoráciou sokolníckych veriacich.

V poradí druhým farárom v Žiranoch sa stáva Šimon Valentovič (Valentovics), ktorý sa narodil v roku 1762 v Nadliciach. Svoje gymnaziálne štúdiá absolvoval v Nitre a teológiu v Bratislave. V roku 1791 vystriedal Jozefa Benedikta Bartakoviča, nakoľko sa stal farárom v Žiranoch. Tu pôsobil úctyhodných 43 rokov. Zomrel v Žiranoch dňa 21. novembra 1834. Pravdepodobne tu bol aj pochovaný.

V poradí tretím farárom Žirian sa stal Ľudovít Juhás (Juhász), ktorý sa narodil v roku 1809 v Malých Chrášťanoch. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Nitre a teológiu v Trnave. Po kňazskej vysviacke (1832) je menovaný za kaplána do Močenku, resp. od roku 1835 pôsobí ako farár v Žiranoch. Účinkoval tu len jeden rok, nakoľko ho už 12. februára 1836 nachádzame vo funkcii notára a archivára pôsobiaceho na Biskupskom úrade v Nitre.

Ďalším farárom v Žiranoch sa stáva Juraj Tamašovič (Tamassovits), ktorý sa narodil v roku 1804 v Bytči. Stredoškolské štúdia ukončil v Žiline, filozofiu v Nitre a samotnú teológiu v Pešti. Treba vedieť, že všetkých katolíckych diecéz Uhorska (teda aj z Nitry) sa posielali najlepší bohoslovci do Pešti, Viedne alebo Ríma. Medzi nich s istotou môžeme zaradiť aj Juraja Tamašoviča. Za kňaza ho vysvätili v roku 1827 a svoju prvú dispozíciu v úlohe kaplána dostal do Bánoviec nad Bebravou, pričom ho o rok neskôr poslali za kaplána do Žirian. Pobudol tu len rok, lebo ďaľšiu dispozíciu dostáva do blízkych Pohraníc. V roku 1836 je vymenovaný za farára do Žirian, kde prakticky pôsobil až do svojej smrti. Zomrel dňa 8. augusta 1849. Pochovaný je pravdepodobne v Žiranoch.

Medzi žirianskými farármi nachádzame aj ďalšieho zemana – Štefana Čerňanského (Csernyánszky). Spomínaný Čerňánsky sa narodil dňa 26. decembra 1814 v Močenku. Stredoškolské vzdelanie nadobudol v Nitre, filozofiu absolvoval v Trnave a teologické štúdia ukončil vo Viedni na slávnom Pazmaneu. O Čerňanskom môžeme skonštatovať to isté, čo sme uviedli o Tamašovičovi. Aj Čerňanský patril medzi nadaných bohoslovcov, ktorých posielali do Viedne. V samotnom Pazmaneu teológiu vyštudoval aj Anton Bernolák, ale aj Thdr. Jozef Tiso. Dňa 27. decembra 1837 bol vysvätený za kňaza a súčasne menovaný za prefekta Kňazského seminára v Nitre. Jeho kariéra stúpa ďalej – rok po vysviacke je profesorom biblických štúdií v Nitre. Po smrti Tamašoviča dostáva novú dispozíciu – je menovaný za farára do Žirian. Pôsobil tu takmer dvadsať rokov, keď v roku 1868 sa stal farárom v Žabokrekoch nad Nitrou. Za svoje pastoračné úsilie je odmenený titulom čestného dekana. Zomrel dňa 13. januára 1895 v Žabokrekoch nad Nitrou.

V pamäti najstarších občanov je známe meno ďalšieho farára v Žiranoch – Jozefa Döllera. Narodil sa v roku 1829 v Zsámbéku (dnes sa nachádza v Maďarsku v Peštianskej župe). Poznáme o ňom len schematické údaje. V roku 1853 bol vysvätený za kňaza a menovaný za kaplána do Dežeríc. Ďalšie kaplánske miesta absolvoval v Čápori a v Močenku. V roku 1868 bol menovaný za farára do Žirian, kde v roku 1898 obdržal titul čestného dekana. O rok neskôr dostáva vyznamenanie Cruce pro Ecclesia, ktoré sa dáva za zásluhy na cirkevnom poli. V roku 1904 odchádza do dôchodku, pričom dňa 14. júna 1917 zomrel v Nitre. V publikácii o histórii Žirian (Reško, A. – Szénássy,Á.: Zsére, Komárno 1997) sa chybne uvádza, že Jozef Döller je pochovaný v Žiranoch vedľa farského kostola. V skutočnosti ho pochovali v Nitre na Mestskom cintoríne, kde aj dodnes môžeme nájsť jeho hrob.

kostol Hádam najviac sa do pamäte Žirančanov zapísal pán farár Pavol Kuna, ktorý sa v roku 1869 narodil vo Výčapoch – Opatovciach. Za kňaza bol vysvätený v roku 1893 a ustanovený za kaplána do Novák. V roku 1899 pôsobí ako kaplán v Beluši a nakoniec je v roku 1904 preložený do Žirian za farára. O dva roky neskôr sa aktívne pomáhal slávnemu maďarskému skladateľovi Zoltánovi Kodályovi, ktorý v Podzoborskom regióne zbieral staré ľudové piesne. Skladateľ Kodály bol ubytovaný na fare, pričom chodil do školy nahrávať ľudové piesne na svoj fonograf. Farár Kuna bol známy svojím hlbokým národným presvedčením. Po vzniku prvej československej republiky mal mnohé opletačky s úradmi. V istom prípade ho k tomu podnecovala aj pani učiteľka Viktória Bertová, ktorá sa takýmto spôsobom chcela pomstiť za stratené pracovné miesto. V prítomnosti troch osôb v osobnom rozhovore doviedli pána farára Kunu k tomu, že vyhlásil: „ Prosím pekne, celá republika je plná vydriduchov! “. Učiteľka ho udala pre údajné hanobenie novej republiky. Nakoľko však išlo o súkromnú mienku, ktorá neodznela na verejnosti, pán farár Kuna už z toho nemal ďalšie opletačky. Pavol Kuna zomrel v Žiranoch vo veku 62 rokov dňa 23. októbra 1931. O tri dni neskôr ho pochovali v jeho rodisku, vo Výčapoch - Opatovciach.

Po smrti Pavla Kunu chodil do Žirian zastupovať sokolnícky farár Augustín Ploig.

kostol Významnou kňazskou osobnosťou farnosti Žirany bol Ján Porubszký, ktorý sa narodil dňa 20. januára 1893 v Prievidzi. Najprv si uvedieme všetky biografické údaje. Kňazskú vysviacku prijal dňa 2. júla 1916 v Nitre a zároveň sa stal kaplánom v Oščadnici na Kysuciach. V roku 1917 dočasne spravuje farnosť Zliechov, v roku 1921 kaplánom v Čadci, o rok neskôr kaplánom v Hornom Vadičove i v Novákoch. V roku 1928 spravuje farnosť Dolná Maríková, ktorá sa nachádza pri Považskej Bystrici. V roku 1933 je vymenovaný za farára do Žirian. Za jeho pôsobenia prebehli v našej farnosti veľké zmeny. Starý farský kostol, ktorý bol v roku 1734 postavený v barokovom slohu, bol v júni 1938 asanovaný zo statických dôvodov. Nakoľko bol starý kostol postavený na močaristej pôde, steny kostola boli nebezpečne popraskané. Iniciátorom stavby nového kostola boli popri pánovi farárovi aj samotní občania Žirian, ktorí sa postavení miestnej železnice (v roku 1936) začali finančne zmáhať. Každú nedeľu sa organizovala účelová zbierka na nový kostol, pričom sa vždy prečítali mená dobrodincov. Táto aktivita vzbudila vo veriacich zdravú rivalitu i akési nadšenie za spoločným cieľom. Keďže počas celého stredoveku patrili Žirany Nitrianskemu biskupstvu (ako poddanská obec), pán biskup Karol Kmeťko niesol najväčšiu finančnú ťarchu a bol osobným garantom projektu. Biskupský úrad v Nitre zasponzorovalo 664.731 korún. Boli to veľké peniaze, veď nádenník, ktorý v tom čase od rána do večere žal obilie, dostal za túto prácu 5 korún! Po zbúraní starého kostola sa bohoslužby konali vedľa fary, kde bol postavený poľný oltár. Cez zimu sa však bohoslužby slávili v budove školy. Osvetlenie kostola bolo vyriešené tým, že sa v záhrade fary umiestnil jeden motorový generátor, ktorý dodával potrebný prúd. Prevádzkovateľom generátora bol poverený Eugen Simek. Medzi mecénmi kostola môžeme spomenúť Leopolda Kupecseka, ktorý sponzoroval stavbu jedného z bočných oltárov, sochu Najsvätejšieho srdca Ježišovho nad vchodom do kostola i veľký kríž na miestnom cintoríne. Na hlavnom oltári sa nachádza obraz svätého Mikuláša od Františka Szóráda z roku 1939. Hlavný oltár zhotovila firma Drozd z Novák, ktorá bola nástupcom známej nitrianskej firmy Sziklay. Plány kostola vypracoval stavebný inžinier Anton Luif a samotnú stavbu realizovala firma Jána Tomascheka. Stolárske práce mal na starosti stolár Ján Balabán, výmaľbu maliar Gabriel Gabula, osvetlenie elektrotechnik Ján Gergely, resp. sa pri novostavbe vyznamenali zámočnícki majstri Spacsek a Szabó. Kostol vysvätil nitriansky biskup Karol Kmeťko dňa 10. septembra 1939.

Za svoje staviteľské zásluhy bol v roku 1941 pán farár Porubszký vymenovaný za čestného dekana a o rok neskôr za školského inšpektora. V roku 1944 sa stal dištriktuálnym sekretárom. Na konci vojny (v roku 1945) ruskí vojaci obsadili budovu fary. Ján Porubszký pôsobil v Žiranoch až do svojej smrti. Zomrel dňa 2. júla 1954 a jeho telesné pozostatky pochovali na miestnom cintoríne.

kostol Na miesto Jána Porubského bol do Žirian ustanovený za farára Jozef Žatko, ktorý sa narodil 20. marca 1904 v Rybanoch. Zo schematických údajov sa dozvieme, že dňa 25. júla 1927 bol vysvätený za kňaza a vymenovaný za kaplána do Štiavnika. O rok neskôr sa stal biskupským ceremoniárom i aktuárom Biskupského úradu v Nitre. Jeho pôsobenie v Nitre sa nezaobišlo bez kariérneho postupu: notár Cirkevného súdu (v roku 1931), člen biskupského konzistória (v roku 1933), špirituál Kňazského seminára v Nitre, spovedník milosrdných sestier (v roku 1939), sudca Diecézneho súdu (v roku 1941), diecézny riaditeľ Diela kňazských povolaní (v roku 1947).

Po roku 1948 prišli ťažké roky. Zo strany štátnej moci začalo prenasledovanie aj katolíckej Cirkvi. Začali sa zriaďovať tzv. sústreďovacie tábory (kárne), kde boli nasilu zhromaždení duchovní s cieľom politickej indoktrinácie. Takýto osud postihol aj Jozefa Žatka, keď ho v roku 1950 zaistila verejná bezpečnosť. Väznený bol v sústreďovacom tábore v Močenku i v Podolínci. Po dvoch rokoch ho poverili spravovaním farnosti Staškov, resp. ho poslali za kaplána do Močenku (vtedy Sládečkovce). Po smrti pána farára Porubského bol v roku 1954 ustanovený za farára do Žirian, kde výdatne účinkoval šesť rokov. Dodnes sa o ňom s úctou hovorí ako o pravom kňazovi, svätcovi. Vlastne vo všetkých farnostiach si dokázal získať srdcia veriacich. Jeho synovec Anton sa takto zmieňuje o jeho miestnej pastorácii: Asi šesť rokov pôsobil ako farár v Žiranoch. Ovládal hovorovo asi sedem jazykov. V tejto obci bola veľmi vítaná maďarčina, ktorú im on poskytoval. Ľudia z celého nitrianskeho okolia ho mali veľmi radi. Ľudia sem skutočne chodievali z celého okolia, preto ho musela štátna moc zo Žirian odstrániť. V Žiranoch bol jeho verným spolupracovníkom učiteľ a organista Viliam Simek. Hoci naňho robili veľký nátlak, radšej sa Simek vzdal učiteľstva, ako by opustil svoje miesto za organom.

V roku 1960 ho na nátlak štátnej moci preložili za správcu farnosti Podhorany a krátko na to za kaplána do Pruského. V roku 1969 je už notárom Biskupského úradu v Nitre a v roku 1973 sa stal kanonikom Nitrianskej sídelnej kapituly. Počas svojho účinkovania v Nitre bol mnohými maďarskými veriacimi často vyhľadávaný ako kvalitný spovedník. Prakticky tu slúžil až do svojej smrti dňa 12. septembra 1986. Pochovaný je na Nitrianskom hrade v krypte kanonikov. Hoci Žatko nestaval u nás cirkevné objekty, no predsa bol horlivým staviteľom – budoval duchovno, z ktorého doteraz čerpajú veriaci Žiranci.

kostol Hoci farnosť stratila takého kvalitného kňaza, akým bol Jozef Žatko, predsa sa však dostalo náhrady v osobe ThDr. Andreja Családyho. Narodil sa dňa 20. novembra 1911 v Jelšovciach. Za kňaza bol vysvätený dňa 26. júla 1935 v Innsbrucku, kde ukončil svoje teologické štúdiá. Po intelektuálnej stránke bol veľmi nadaný, lebo už rok po vysviacke získal doktorát z teológie. Z rúk biskupa Kmeťka získal menovanie za kaplána do Štiavnika, potom do Nitry a v roku 1940 za nemocničného kaplána do Trenčína. V roku 1953 je kaplánom v Čadci a o rok neskôr kaplánom v Žiline. V roku 1960 sa už konečne, po 24 rokoch kaplánskej praxe, stal farárom. Menovanie dostal neďaleko od svojho bydliska – do Žirian. Ľudia ho prijali, videli v ňom svojho spolurodáka z Podzobroského regiónu. Počas jeho pôsobenia sa spodná časť interiéru kostola vyložila bielym mramorom. ThDr. Családy bol charizmatický kazateľ. Svojimi kázňami, ktoré vychádzali z hĺbky jeho duše, dokázal podchytiť celý kostol. Kázal tak presvedčivo, že niekedy dokázal doslova rozplakať celý kostol. Pán farár Családy bol často chorľavý, ale napriek tomu celou dušou veľký kazateľ. Božie Slovo nosil hlboko vo svojom srdci. Nakoniec zomrel tak, ako žil. Jeho smrť sa podobá smrti slávneho Nitrana, chýrneho maďarského kazateľa, biskupa Otokara Prohászku. Aj Családy, aj Prohászka prakticky zomreli na kazateľnici, keď hlásali Božie Slovo. Obaja boli charizmatický kazatelia a vynikajúci intelektuáli. Len Családy žil v zlej dobe. Potom, čo odpadol na kazateľnici, žil ešte niekoľko týždňov. Zomrel dňa 10. septembra 1965 a pochovaný je na cintoríne v Žiranoch.

kostol V poradí ďalším farárom v Žiranoch bol ThDr. Štefan Kalina, ktorý sa narodil dňa 24. decembra 1899 v Dolných Rykynčiciach. Za kňaza bol vysvätený dňa 1. júla 1928 a následne bol menovaný za kaplána do Rajca. Jeho kaplánske pôsobenie pokračovalo v Prahe – Vinohradoch a v Bánovciach nad Bebravou. V roku 1934 získal titul doktora teológie a o rok neskôr je správcom farnosti Pruské. Biskup Kmeťko ho v roku 1939 vymenoval za čestného dekana. Po vojne ho postihol ten istý osud, ako pána farára Jozefa Žatka. Medzi rokmi 1949 až 1953 bol mimo pastorácie, teda bol väznený. V roku 1953 vystriedal Jozefa Žatka v Močenku, kde ThDr. Kalinu nachádzame v úlohe kaplána. Po roku je preložený za kaplána do Rybian, avšak v roku 1955 je štátnou mocou odsúdený a stáva sa z neho politický väzeň. Prakticky až do roku 1966 je neustále perzekvovaný a prísne sledovaný Štb. V tomto roku bol vymenovaný za farára do Žirian. Za jeho pôsobenia bol znovu premaľovaný interiér kostola, resp. veža dostala novú vakovku. ThDr. Kalina bol známy svojím nekompromisným pohľadom na krivdy komunizmu. Mal pevný charakter, nikdy sa „nezbratríčkoval“ so štátnou mocou. S ThDr. Kalinom sa spája aj jedna nepríjemná udalosť v Žiranoch. Ktosi mu pravidelne vykrádal faru. Keď sa o tom zmieňoval v kostole, verejná mienka ho začala považovať za chamtivca bez zábran. Nezhody sa dostali do takej miery, že v tom istom roku radšej odišiel na dôchodok. Čoskoro po jeho odchode miestni veriaci skutočne odhalili tajomstvo fary. Cez veľkú omšu si jeden z nich všimol, že sa niekto vkradol na faru. Veriaci faru obkľúčili a zlodeja prichytili priamo pri čine. ThDr. Kalina mal pravdu. Za jeho charakterný postoj v dobe komunizmu ho môžeme v súčasnosti považovať za hrdinu, veď aj Konfederácia politických väzňov si ho eviduje ako jednu z obetí spomínanej epochy. Ak by pristúpil na kompromis so štátnou mocou, určite by v živote dosiahol veľkú kariéru. Ale neurobil tak. Bol to charakter. ThDr. Štefan Kalina zomrel v Pezinku dňa 12. apríla 1985 a pochovaný bol vo svojom rodisku – v Dolných Rykynčiciah.

kostol Po odchode ThDr. Kalinu sa do Žirian dostal jeho rovesník, Imrich Branikovič, rodák z Chrenovej. Narodil sa dňa 5. novembra 1905 (na deň svätého Imricha) a za kňaza bol vysvätený spolu s ThDr. Štefanom Kalinom. Na svoju prvú kaplánku bol vymenovaný do Lietavy a v roku 1933 do Uhrovca. Po istom čase si ho tu pán biskup Kmeťko ponechal, nakoľko ho o pár rokov neskôr menuje správcom a v roku 1940 farárom Uhrovca. Takmer tridsať rokov pôsobil v Uhrovci, keď v roku 1962 je menovaný za správcu farnosti Motešice. V roku 1975 je menovaný za čestného dekana. Dňa 1. septembra 1977 nastupuje za farára do Žirian, kde o rok neskôr slávil svoju zlatú omšu. Počas jeho pôsobenia bol farský kostol zrekonštruovaný. Pod kostolné lavice sa dali dosky a strecha veže sa opatrila medenou krytinou. Strecha bočných sakristií a hlavnej lode bol zas pokrytý hliníkovou krytinou, ktorá sa natrela na zeleno. Strecha bočných kaplniek i samotné rýny boli zhotovené z medi. Exteriér kostola získal novú hydrofóbnu vakovku. Pán farár Branikovič žil v Žiranoch až do svojej smrti dňa 20. februára 1991. Pochovaný je na miestnom cintoríne vedľa ostatných duchovných (Jána Porubszkého a ThDr. Andreja Családyho).

kostol Pána farára Imricha Branikoviča vystriedal Mons. Anton Martinik, ktorý sa narodil dňa 10. decembra 1931 v Plášťovciach. Za kňaza bol vysvätený dňa 1. júla 1962 a súčasne menovaný za kaplána do Žiliny. Medzi rokmi 1962 až 1969 vystriedal mnohé kaplánske miesta: spomínanú Žilinu, Turzovku, Čadcu a Bánovce nad Bebravou. Potom stal správcom farnosti Súľov a v roku 1971 zas správcom farnosti Bošáca. V roku 1981 získal titul čestného dekana a o dva roky neskôr ho pán biskup Ján Pásztor poveril správcovstvom farnosti Jarok. V roku 1984 sa stal dištriktuálnym dekanom a dňa 6. októbra 1986 správcom farnosti Žirany. Zo všetkých farárov Žirian získal najvyšší titul, keď ho v roku 1996 vymenovali za biskupského vikára pre maďarských veriacich. Počas jeho pôsobenia nechal zrekonštruovať budovu fary, pričinil sa o plynofikáciu kostola a farskej budovy, dal uliať nové zvony, rozšíril a zrekonštruoval organ (pôvodne pochádza z roku 1947 a zhotovila ho firma Važanský),...

kostol Po jeho smrti ( 13. 2. 2003) sa správcom farnosti na 3 roky stal vdp. Peter Mikuš, ktorý predtým pôsobil ako kaplán vo farnosti Nitra–Chrenová.

Neskôr ho vystriedal vdp. Peter Maga. Narodil sa dňa 18. mája 1978 v Nitre, za kňaza ho vysvätili 12. júna 2004. Vdp. Maga pôsobil 2 roky ako kaplán v Krásne nad Kysucou, resp. krátku dobu v Bánovciach nad Bebravou. Od roku 2006 je poverený správou farnosti Žirany. Za jeho krátkeho pôsobenia sa vybudovala kamenná ohrada okolo kostola s chodníkmi, zrekonštruovalo sa elektrické vedenie v kostole a plynové vykurovanie sa nahradilo elektrickým, ktoré je zabudované priamo v laviciach. Našu faru opustil na vlastnú žiadosť v júni 2010. Našu obec opustila po 24 rokoch aj gazdiná na fare, teta Milka.

kostol
Peter Maga s prvoprijímajúcimi z roku 2010

kostol Na uvoľnené miesto bol biskupským úradom vymenovaný vdp. Jozef Macho, rodák z Výčap Opatoviec, ktorý predtým pôsobil vo farnosti Mužla. Hneď po príchode sa s veľkou vervou pustil do rekonštrukcie fary, hlavne kuchyne, ktorá bola v katastrofálnom stave. Svojim milým prístupom si získal nielen srdcia našich farníkov, ale aj finančnú pomoc zo strany sponzorov pri rekonštrukčných prácach.










späť      späť navrch