Základná a materská škola

Tel.: 037 / 6318237

História školstva Podzoboria ako celku ešte doteraz nebola primerane spracovaná. O založení žirianskej školy sa žiadne archívne údaje nezachovali. V dávnej minulosti fungovali dedinské školy najmä v obciach, ktoré mali fary, takže otvorenie školy v Žiranoch sa datuje na neskoršie obdobie. Prvý uhorský kráľ sv. Štefan po prijatí kresťanstva nariadil, aby sa v každej desiatej usadlosti dal postaviť kostol a pri každej fare aby fungovala škola1 Skutočnosť však bola taká, že mocipánom vôbec nezáležalo na tom, aby sa dedinské deti vzdelávali, ba práve naopak. Oni chceli, aby boli deti nevzdelané a hlavne aby boli poslušné a pracovité. Preto sa zakladanie škôl na dedinách v stredoveku poriadne predĺžilo. Iba kňazi občas zvolávali deti, aby sa venovali výučbe katechizmu. Dokonca aj mestské školy sa najprv venovali výhradne cirkevnej výuke a až od 15. storočia, na rozdiel od dedinských škôl, sa začínajú venovať už aj svetským záležitostiam.

Založenie škôl pri farách bolo nariadené aj rozhodnutím trnavského koncilu z r. 1560. Otázkou zostáva, že kedy bol postavený najstarší žiriansky kostol a či bola pri fare aj škola. Odpoveď zatiaľ nepoznáme. Školy boli teda nariadené, ale do nich chodilo len málo dedinských detí. Tie boli zamestnané domácimi prácami, napríklad strážením husí, oviec, a kráv. Ani oblečenie nemali primerané a muselo sa platiť školné.

Od polovice 18. storočia ( za vlády Márie Terézie a hlavne jej syna cisára Jozefa II.), v časoch osvietenských reforiem, štát čoraz viac podriadil školy pod svoju kontrolu, nechajúc menej podielu cirkvi. V roku 1777 bola vydaná I. Ratio Educationis ( výchovno-vzdelávací systém), ktorého cieľom bola reforma školského systému. Do mestských škôl sa stále viac predieral národný jazyk a nahrádzal dovtedy používanú latinčinu. Samozrejme na dedinských školách sa vyučovalo v jazyku tu žijúcej národnosti. V minulosti úlohu učiteľa na dedinských školách vykonávali tzv. ludimagistri, resp. kantori. Svoje mzdy dostávali sčasti v peniazoch, sčasti v naturáliách ( pšenica, drevo, uhlie, ...). Venovali sa výučbe všeobecných poznatkov a pre lepšie osvojenie učiva využívali veršovačky a formy otázky-odpovede. Nebola zavedená klasifikácia a na celej škole bola iba jedna trieda ( pre veľmi nízky počet detí). Deti boli rozdelené podľa veku do skupín, pričom sa každá skupina venovala iným úlohám. Väčšina detí však navštevovala školu iba preto, aby sa naučili čítať, písať, rátať a aby sa naučili katechizmus. Kurivo v zimných mesiacoch nosili do školy deti.

V obecnej kronike sa prvá zmienka o škole ( v tých časoch iba maďarskej) týka veľkého požiaru v obci z roku 1791, kedy vyhorela aj škola. Dočasne sa škola presťahovala do jednej izby kantorského bytu, pokým nedali novú slamenú strechu na školu. Zo žirianskej farskej kroniky z roku 1798 sa dozvedáme aj o prvom žirianskom učiteľovi. Bol ním Ján Dani. Z jeho charakteristiky vyplýva, že navonok budil dojem poriadkumilovného človeka, v súkromnom živote však mal celý rad negatívnych vlastností. V obci vykonával aj funkciu obecného notára.

V roku 1806 vydali II. Ratio Educationis, ktoré doplnilo a zdokonalilo predošlé. Nemalo to však hlbší dosah na dedinské školy.

V roku 1828 bol učiteľom na žirianskej škole Śtefan Nagy, ktorý taktiež vykonával aj funkciu obecného notára. Pochádzal z Nových Zámkov a do Žirian prišiel z Veľkého Kýru. V kronike sa uvádza aj to, že stav školy je veľmi žalostný. Práce na stavbe novej školy sa začali pod dohľadom biskupa Jozefa Kluleka. Medzitým biskup zomrel, čím sa finančný tok zastavil a tým aj stavebné práce. Kedy sa škola napokon dokončila, o tom nevie nikto. Počet školopovinných detí v obci bol 117. Školu však naozaj navštevovalo 32 chlapcov a 28 dievčat. Školský rok sa začal neskoro na jeseň a končil sa po vyliahnutí husí. Vyučovalo sa čítanie v latinčine, čítanie a písanie v maďarskom jazyku, gramatika a počty. Náboženskú náuku viedol pán farár dve hodiny týždenne. Raz za pol roka sa muselo podávať hlásenie o škole na vyšší cirkevný úrad.

Nástupcom Štefana Nagya je Ondrej Rácz. Na škole vyučoval až do svojej smrti. Okolo roku 1850 bol učiteľom František Hromkovics, ktorý ovládal maďarský aj slovenský jazyk. Po ňom vyučoval na škole učiteľ Tomcsényi. Prišiel z Oponíc a na našej škole zotrval 19 rokov.

5. decembra 1868 sa legálne v celom Uhorsku zaviedla školopovinnosť. Návšteva školy bola povinná od šesť do dvanásť rokov. Kto sa tomuto nariadeniu nepodriadil, dostal finančnú pokutu, ale aj tak sa ani zďaleka nedostali všetky dedinské deti do školských lavíc. Presne stanovili a vymedzili rozsah učiva obecných škôl.

Učiteľ Ján Kopasz vyučoval deti ešte v starej škole. Okrem učenia mal na starosti aj zvonenie na kostolnej veži. O tom, že tu pôsobil až do smrti, svedčí aj obyčajný kamenný kríž na obecnom cintoríne.

Cirkevná škola bola súčasťou kostola a fary. Nová škola bola dokončená v roku 1901 s dvomi triedami a samostatným bytom pre učiteľa.3 Boli to jednoduché prízemné budovy. V tých časoch bol učiteľom Bartolomej Turcsek. Keď velikáni maďarskej hudby Zoltán Kodály a Béla Bartók zbierali ľudové piesne na Podzoborí, tak v rokoch 1904 až 1914 niekoľkokrát navštívili našu školu. V roku 1944 sa v našej škole ako prví utáborili nemci, o rok neskôr na krátku dobu aj ruské jednotky. Táto budova však v neskoršom období už nevyhovovala požiadavkám modernej školy, preto v rokoch 1967 až 1969 postavili v našej obci modernú školu aj s telocvičňou. Našla si tu miesto aj materská škola. Budova starej školy slúžila na kultúrne vyžitie našich obyvateľov. Organizovali sa tu rôzne prednášky, tanečné zábavy aj filmové predstavenia. Pre zlý stav ju však spolu s učiteľským bytom v roku 1970 zbúrali a na jej miesto sa o rok zriadil pekný park.

skola V súvislosti so starou školou sa uvádza historka, ktorú v 30-tich rokoch minulého storočia zaznamenal vtedajší obecný kronikár Ladislava Dallos4: „Po nedeľnej omši farár Pál Kuna vyhlásil, že večer kto len môže, nech sa dostaví do budovy školy. Hlavne tí, ktorí vedia pekne spievať, lebo prídu z Pešti dvaja páni s takým malým prístrojom, ktorí nielen zaznamená hlas, ale ho aj vie hneď zopakovať.

Záujem bol obrovský, škola sa zaplnila ľuďmi, mnohí sa ani nepomestili a zostali na dvore školy. Peštiansky páni, dôstojný pán farár, pán učiteľ a pani učiteľka sa iba s námahou predrali do budovy.

V tých časoch som bol štvrtákom, prišiel som medzi prvými a tak som sedel v prvom rade. Netrpezlivo som čakal, ale ani nie tak na cudzích pánov, ako hlavne na zázračnú mašinku. Aj to mi ale behalo po rozume, aký to môžu byť tí páni z Pešti. Samozrejme, pánov som videl aj predtým, napríklad nášho pána farára, alebo notára zo susedného Gýmeša, ktorý k nám chodil každú stredu vyberať dane, aj s pánom inšpektorom som sa už stretol pri skúškach. No aj z Pohraníc k nám chodieval pán doktor dvakrát do roka. Raz som videl aj vicišpána pred blížiacimi sa voľbami, ale pánov z Pešti ešte nikdy. Aj pána biskupa som videl, ako v parádnom hintove navštívil našu obec pri birmovke, ktorého išli vítať naši mládenci na koňoch pri vstupe do dediny a pri slávobráne ho privítal aj náš richtár. Keď boli títo páni takí vznešení, tak akí potom budú títo páni. Priznám sa, veľmi som bol sklamaní. Ale nielen ja. Ich oblečenie sa nelíšilo od oblečenia nášho pána učiteľa. Ani to sa mi nepáčilo, že jeden z nich mal hustú bradu. Predtým som videl mnoho neholiacich sa žobrákov, bradatých židov-starinárov, ale bradatého pána ešte nikdy. O tom, že nielen ja som zmýšľal takto, svedčí aj to, že v Žiranoch sa odvtedy nehovorilo o Kodályovi a Bartókovi, ale o Bradatom a o tom Bez brady. Prvú pesničku do zázračnéj mašiny zaspieval náš pán farár. Ktorá to bola, na to sa už veru vôbec nepamätám, hoci som dával celý čas veľký pozor, aby mi nič neuniklo. O chvíľku mašina chrapľavo zopakovala pesničku. Neskôr sa aj iní osmelili a dva týždne sa chodilo každý večer do školy spievať do zázračnej mašiny. Všetci spievali, až na jedného. Bol to obecný gajdoš Jozef Elgyütt. Bol ochotný zaspievať, ale iba za protihodnotu. Nič sa nedalo robiť, muselo sa ísť do krčmi a po objednaní 1-2 verdungov pálenky sa mu rozviazal nielen jazyk, ale aj dudy.

Obaja známi skladatelia a zberatelia boli ubytovaní u pána farára a odtiaľ chodili do širokého okolia zbierať ľudové piesne. Kontakty s dedinčanmi zachovali aj po 1. svetovej vojne. Pravidelne si dopisovali s pánom farárom Kunom až do jeho smrti.“

Tu by som chcel, hlavne mladšej generácii, vylíčiť atmosféru našej obecnej školy zo začiatku minulého storočia: Drvivá väčšina detí navštevovala školu iba v studených mesiacoch (november až marec). Príčinou boli pomocné práce detí v domácnosti. Márne chodil pomocný učiteľ po dedine a presviedčal rodičov, aby púšťali svoje ratolesti do školy. Od začiatku marca chodili deti do školy bosé, darmo sa učiteľ hneval, že nech aspoň do Jozefa majú obuté topánky. Namiesto kníh a zošitov si deti do školy nosili malé azbestové tabule, kde sa písali úlohy. Aj kurivo na zohriatie nosili z domu do školy deti. Dvaja učitelia si podelili všetky ročníky (od 1. do 6. ročníka). Bitky boli na dennom poriadku. Dokonca, keď sa rodičia dozvedeli, že ich potomok bol v škole zlý, tak ho ešte aj doma zmlátili. Učitelia boli medzi rodičmi, ale nielen medzi nimi, vo veľkej úcte.

Učiteľkou 1. triedy bola desať rokov Fáni Ruzsicsková, potom pre chorobu musela odísť do predčasného dôchodku. Po nej triedu prevzala Mária Beregszegiová. Učiteľom 2. triedy bol už spomínaný Bartolomej Tucsek. Od roku 1923 ho nahradil Ladislav Montskó. V tých časoch boli s deťmi naštudované viaceré divadelné predstavenia, školu vtedy navštevovalo 117 detí. Učiteľa Montskóa nahradil Florián Kiss. Jeho pričinením roku 1930 založili v našej obci dobrovoľný požiarny zbor. Po roku však aj on odchádza a na jeho miesto nastúpi Viliam Simek. Okrem toho, že prevezme funkciu riaditeľa, robí aj kantora. V roku 1932 je počet detí skoro 200 a počet tried vzrástol na štyri. Triednymi učiteľmi sú Viliam Simek, Alžbeta Pollnerová, Margita Ploigová a Ladislav Sebó. 1. decembra 1934 sa Ladislav Sebó a Alžbeta Pollnerová zosobášia.

skola 14. marca 1939 vzniklo samostatné Slovensko. Plynulý chod vyučovania naruší 2. svetová vojna. 1. septembra 1942 všetky školy zoštátnia. Manželov Sebóových premiestnia a namiesto nich na školu prichádzajú Ľudovít Koday a Margita Massonová. V roku 1943 bola v našej obci zriadená aj slovenská škola, ale iba na papieri, lebo nemala žiadneho žiaka. Na začiatku školského roka 1946/47 vyučovanie v maďarskom jazyku sa celoštátne zrušilo, a tak zatvorili aj maďarskú školu v Žiranoch. Rodičia, ktorí sa podrobili tzv. „reslovakizácii“, svoje deti zapísali do školy s vyučovacím jazykom slovenským. Riaditeľa maďarskej školy Viliama Simeka prepustili a jeho funkciu prevzala Margita Massonová.

V zmysle rozhodnutia z 18. júna 1947, sa 1. septembra z vyšších ročníkov (6.-8.) národnej školy otvorila meštianska škola v opustenom kaštieli Forgáčovcov v susednom Jelenci. Do obvodu školy patrili nasledovné dediny: Jelenec, Kolíňany, Žirany, Neverice, Ladice, Kostoľany pod Tribečom a Pustý Chotár. Riaditeľom školy bol Štefan Fogelton. Naše deti chodili do Jelenca vlakom. Pre tieto časy bolo príznačné, že veľmi málo detí pokračovalo v štúdiu na strednej škole. Učitelia chodili rodičov dobre sa učiacich detí dokonca prehovárať, aby deti pokračovali v štúdiu, ale iba s nepatrným úspechom. Rodičia a hlavne starí rodičia nechceli dovoliť, aby sa prerušili zaužívané tradície v rodine, ako sú spôsob odievania, zvyklosti a iné.

Od roku 1950 sa opäť otvárajú maďarské školy. Na našej maďarskej škole študuje 95 žiakov a na slovenskej škole 15 žiakov. 24. apríla 1953 spojili miestne národné a meštianske školy, čím vznikla 8-ročná maďarská aj slovenská škola. V Jelenci ku koncu 50-tych rokov postavia novú, modernú školu, ktorej nedostatkom bolo iba to, že nemala telocvičňu. Riaditeľom sa stal Ján Hubač a neskôr Michal Kosorin. Malé školy naďalej mali 1. až 5. ročník. Od roku 1962 boli 8-ročné školy pretransformované na základné deväťročné školy. Tým sa 5. ročník presunul do Jelenca, čiže malé školy mali iba 1. až 4. ročník. Pre toto obdobie je príznačné, že bola veľká rotácia učiteľov.

Riaditeľkou na slovenskej škole je Veronika Zuzčáková, ktorá pochádza z Pohraníc. Na začiatku sa na škole učí iba málo detí. Vybudovaním vápenky prichádza do ôsmych vápenkárskych bytoviek veľa slovenských rodín, čím sa situácia rapídne zmení. Napríklad v roku 1958 navštevuje školu iba 16, ale o dva roky neskôr už 40 detí. Preto sa v roku 1959 zriadi aj druhá trieda, ktorú vyučuje Terézia Klívarová, (rodená Mikušová), ktorá pochádza z našej obce. Pre nedostatok miesta v škole, sa zriadi pre túto triedu miesto v jednom z bytov vápenkárskych bytoviek. O rok neskôr sa do bytovky sťahuje aj druhá trieda aj s riaditeľkou V Zuzčákovou. Hneď nato odchádza T. Klívarová a na jej miesto nastúpi Ján Ťažký z Jelenca. Po niekoľkých rokoch odchádza aj on. Na školu prichádza Mária Lešková (po výdaji Škodová). V roku 1969 sa dokončí nová, moderná škola, kde si nájdu miesto okrem dvoch tried slovenskej a maďarskej školy aj materská škôlka. V budove školy je aj telocvičňa.

Od roku 1973 je riaditeľkou školy Mária Káčerová, druhým učiteľom je Ladislav Nittnaus6. V roku 1977 sa počet detí zvýši na 52, čím pribudne ďalšia učiteľka Zuzana Kunová. O tri roky neskôr je už počet žiakov 69. L. Nittnaus odchádza a na jeho miesto príde Viola Adamkovičová. V roku 1981 Z. Kunová odchádza na materskú dovolenku a tak počet tried klesne na dve. V roku 1986 má škola 48 žiakov. Otvára sa školská družina s 30 deťmi a jej vedúcou je Mária Földesiová. O dva roky sa vracia Z. Kunová.

Rok 1989 je rokom „sametovej“ revolúcie. Skončila sa hegemónia jednej politickej strany a nastali demokratizačné procesy. Tieto udalosti zasiahli vo väčšej, či menšej miere aj do života školy.

Počet žiakov sa v roku 1990 zvýši na 67. Novovymenovanou riaditeľkou je Mgr. Marcela Pogranová a učiteľský zbor tvoria Mgr. Martina Krajčovičová, Mgr. Zuzana Kunová, Oľga Cerulíková a Mária Káčerová. V družine sa zriadia dve skupiny a prichádza vychovávateľka Katarína Púchovská. V roku 1994, po 21 ročnom pôsobení, odchádza zo školy Mária Káčerová a na uvoľnené miesto prichádza Mgr. Marián Zubčák.

V roku 1996 je opäť zmena na riaditeľskom poste. Funkciu prevezme Mgr. Z. Kunová a učiteľský zbor tvoria Mgr. Zlatica Baťalíková, Mgr. M. Zubčák, Mgr. M. Krajčovičová a Henrieta Šimeková. Počet žiakov je 50. V roku 2000 nastanú dve zmeny. Namiesto Z. Baťalíkovej a M. Krajčovičovej prichádzajú Mgr. A. Blažiová a Mgr. J. Svatá.

Rok 2002 priniesol ďalšiu zmenu. Materské a základné školy sú v rámci decentralizácie pridelené pod obecné samosprávy. To znamená, že odteraz už zriaďovateľmi škôl nie sú vyššie školské inštitúcie, ale samosprávy obcí a miest. Plnoorganizované školy ( napr. ZŠ v Jelenci) získajú právnu subjektivitu a menšie školy s ročníkmi 1.-4., ako je i naša, právnu subjektivitu nemajú, čiže majú nad nimi dohľad obecné samosprávy. V roku 2005 J. Svatá zo školy odchádza.

Podľa kroniky v roku 1965 má maďarská škola ešte 80 žiakov a učiteľmi sú Martin Brath, Eva Benková a Terézia Bacskádiová. Na začiatku 70-tych rokov pôsobil kratšiu dobu na škole aj Teodor Andrássy. V roku 1973 má škola už len 41 žiakov a učiteľmi sú Zuzana Kovácsová a Ľudovít Pásztor. Potom sa počet detí na škole už len neustále znižuje. Rodičia čím ďalej, tým menej detí zapisujú do maďarskej školy. O tri roky neskôr je počet detí 29. Zriadi sa už len jedna trieda a učiteľka Z. Kovácsová musí odísť (darmo protestujú rodičia aj MNV). O rok nastáva taká situácia, akú nikto nečakal. Do 1. triedy nenastúpi ani jeden žiak. Počet detí je len 20. V školskom roku 1979/80 má škola 17 žiakov, do Jelenca dochádza na slovenské oddelenie 40 a na maďarské oddelenie 33 detí. V roku 1983 má škola 24 žiakov, čím zriadia ešte jednu triedu. Na školu prichádza Sidónia Brathová z Hosťovej. O štyri roky odchádza Ľ. Pásztor do dôchodku a na uvoľnené miesto prichádza Alžbeta Fazekasová a prevezme aj riaditeľskú funkciu. V roku 1992 aj ona odchádza do dôchodku8, maďarskú školu chcú pripojiť k slovenskej, ale maďarskí rodičia to nepripustia. Do školy prichádza Mária Hajdúová, ale po roku ju nahradí Renáta Benkóová. V roku 1995 ju však preložia do Ladíc. Zložitú situáciu vyriešia tak, že výchovné predmety vyučuje družinárka Mária Földesiová. Riaditeľskú funkciu na dva roky prevezme Mgr. Sidónia Balkóová (rodená Brathová). Ju vystrieda Mgr. Alžbeta Korecová. V roku 1998 je treťou učiteľkou Búsová Klaudia z našej obce. Družinu navštevujú deti z oboch škôl.

V roku 2000 sa Búsová Klaudia vydá a presťahuje sa. Na jej miesto prichádza Mgr. Júlia Benczová, tiež zo Žirian. Mgr. S. Balkóovú preložia do Jelenca. Počet žiakov je 17. V roku 2002 odchádza A. Korecová do Jelenca robiť zástupkyňu na maďarskom oddelení a na školu opäť prichádza S. Balkóová. V roku 2005 má škola iba 5 žiakov (taký nízky počet ešte nebol nikdy). J. Benczová je na materskej dovolenke. V roku 2007 S. Balkóovú prepustia a J. Benczová sa vracia naspäť.

skola skola

Na októbrovej schôdzi obecného zastupiteľstva v roku 2007 starosta Ing. Zsebi nastolí problém troch riaditeliek v jednej budove školy. Aby sa zjednodušila a urýchlila komunikácia medzi obecným úradom a školou, bolo by žiadúce spojiť tieto tri subjekty pod jedno riaditeľstvo. Po vypočutí stanovísk riaditeliek a búrlivej výmene názorov sa poslanci zhodli na tom, že vznikne jedna škola s názvom Základná škola s materskou školou – Alapiskola és Óvoda s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Škola bude mať už len jedného riaditeľa ( z radov učiteľov) a jedného zástupcu riaditeľa (z radov učiteliek MŠ). Teraz už len závisí od nového riaditeľa, aby svojou autoritou prispel k dobrému spolužitiu MŠ a ZŠ, aby toto spolužitie bolo v duchu znášanlivosti, porozumenia a rovnosti medzi žiakmi a pedagógmi oboch národností.

Konkurz na funkciu riaditeľa školy vyhrala PaedDr. Z. Kunová. Učiteľský zbor na slovenskom oddelení tvoria Mgr. A. Blažiová, Mgr. H. Šimeková a Mgr. M. Zubčák. Počet detí je 40. Vychovávateľkou v školskej družine je naďalej M. Földesiová. Na maďarskom oddelení je učiteľkou Mgr. J. Benczová a počet detí je 7. V roku 2009 Mgr. Blažiová odchádza a jej miesto zaujme rodáčka zo Žirian Mgr. Jana Ochotnická.

Chcel by som vás stručne oboznámiť aj s históriou materskej školy v našej obci. Prvá škôlka vznikla hneď po skončení 2. svetovej vojny. Meno prvej učiteľky sa mi však nepodarilo vypátrať. S určitosťou viem povedať, že kuchárkou bola Terézia Simeková, manželka Viliama Simeka. Keď bolo treba, pomáhala aj učiteľke. Táto škôlka však, pre malý záujem rodičov, mala iba krátke trvanie.

Druhýkrát bola škôlka zriadená až v roku 1969. Svoje stále miesto si našla v novej budove školy a jej začiatky boli ťažké. Za riaditeľku bola vymenovaná Marta Kozlová z našej obce. Učiteľkou bola Jolana Fabiánová, ale pre zlé spojenie ju nahradí Helena Ferencziová. Škôlku navštevuje 36 detí, ktoré sa chodia naobedovať domov, čo sa samozrejme vôbec nepáčilo rodičom. Po štyroch mesiacoch H. Ferencziová odchádza a na jej miesto prichádza Veronika Simeková z našej obce. Konečne sa situácia stabilizuje. Podarilo sa aj zariadiť, aby sa deti stravovali v škôlke, presnejšie v uvoľnených triedach slovenskej školy. Kuchárkou je Mária Nagyová z Jelenca. Počet detí sa ustáli na 30. Neskôr sa podarí jedáleň premiestniť do budovy školy.

Deti pravidelne vystupujú na rôznych kultúrnych podujatiach v obci, ako sú stretnutia s dôchodcami, vítanie deda Mráza, v predvečer 1. mája pri stavaní mája, MDŽ, MDD a iné. Na konci školského roka zhotovujú tablo, ktoré vystavia vo výklade obchodu Jednoty.

skola Od roku 1984 má škôlka dve triedy. Učiteľkami veľkej skupiny sú V. Simeková a Bednáriková, malej skupiny M. Kozlová a M. Benczová. Škôlku navštevuje cez 40 detí. V roku 1986 prichádza do škôlky učiteľka Valéria Földessyová. O štyri roky je zmena na poste riaditeľky. M. Kozlovú nahradí V. Simeková.

V roku 1993 sa skupiny delia nie podľa veku, ale podľa vyučovacieho jazyka. Neskôr sa počet detí rapídne znižuje. Marta Kozlová musí odísť do Nitry a Mária Benczová odchádza na materskú dovolenku.

V roku 2002 odchádza V. Simeková do dôchodku, riaditeľskú funkciu prevezme V. Földessyová a učiteľkou zostáva M. Benczová. Počet detí sa ustáli na 24.

V roku 2007 sa škôlka pričlení k základnej škole, čím riaditeľská funkcia zaniká. Za zástupkyňu riaditeľa je vymenovaná M. Benczová. Neskôr školu Valéria Földessyová opúšťa a nahradí ju Beáta Pjechová, , ktorá onedlho prevezme aj funkciu zástupkyne, nakoľko M. Benczová odchádza na dlhodobú dovolenku. Na jej miesto nastúpi Mária Szalayová.

Dňa 4. septembra 2010 na obecných dňoch starosta obce slávnostne odovzdáva zrekonštruovanú budovu školy do prevádzky. Škola sa zastrešila, boli vymenené staré okná za plastové, budova sa zateplila, vymenili sa vykurovacie telesá a bola zrekonštruovaná aj telocvičňa. Súlad a vzájomná spolupráca školy a podpora obecného zastupiteľstva sú nepochybne tou správnou cestou k naplneniu spoločného cieľa, modernej a kvalitne fungujúcej školy.

V školskom roku 2011/12 je zapísaných na škole celkovo 81 detí, z čoho 35 detí navštevuje materskú školu, 38 detí školu s vyučovacím jazykom slovenským a 7 detí s vyučovacím jazykom maďarským.

Materská škola je rozdelená na 2 triedy. Jedna trieda je s celodennou prevádzkou a 0,5 triedy s poldennou prevádzkou, ktorú tvoria predškoláci. Vyučujú ich tri pani učiteľky: M. Szalayová (zástupkyňa školy), M. Benczová a Bc. E. Földesiová. Základnú školu tvorí päť tried. 4 triedy sú s vyučovacím jazykom slovenským a 1 trieda s vyučovacím jazykom maďarským. Prvý ročník navštevuje 11 žiakov a ich triednym učiteľom je Mgr. M. Zubčák. Druhý ročník navštevuje 7 žiakov a ich triednou učiteľkou je Mgr. M. Dobiašová (Mgr. J. Ochotnická odišla na materskú dovolenku). Tretí ročník navštevuje 10 žiakov a ich triednou učiteľkou je H. Šimeková. Štvrtý ročník navštevuje 10 žiakov a ich triednou učiteľkou je PaedDr. Z. Kunová, riaditeľka školy. Triedu s vyučovacím jazykom maďarským (1. – 4. ročník) navštevuje spolu 7 detí a ich triednou učiteľkou je Mgr. J. Benczová. V školskom klube sa žiakom venuje vychovávateľka M. Földesiová.

Jednou z akcií, ktoré naše deti veľmi obľubujú je vyrezávanie tekvíc. Počas štyroch dní žiaci i malí škôlkari nosili svoje nápadité a originálne výtvory z tekvíc. Pri ich zhotovovaní sa určite vo veľkej miere zapojili aj celé rodiny. Chodby školy potom skrášľovali neskutočne pekné bábiky, bosorky, ježkovia, domčeky kočíky, gitara, piráti, strašidielka a samozrejme nechýbal ani čert. Každý žiak i škôlkar bol za svoj originálny nápad obdarený vecnou cenou.

Každý z nás vie, že na jeseň je veľká zábava. Jednou z vecí, ktoré sa dajú robiť je púšťanie šarkanov. Samozrejme z takejto akcii sa nemohli vyhnúť ani naši žiaci a škôlkari. Jedného prekrásneho novembrového dňa sa žiaci spolu s pedagogickým zborom vybrali na futbalové ihrisko. Obloha nad ihriskom bola krásne farebná. Vetríček pofukoval a hral sa so šarkanmi. Bolo to krásne. Šťastní žiaci lietali s pestrými neoperenými vtákmi a srdce im od toľkého behu bilo ako zvon. Na oblohe sme mali možnosť vidieť šarkanov rôznych prevedení. Od klasických kosoštvorcových a iných geometrických tvarov až po zvieratká, lietadlá či princezné. Žiaci s veľkou radosťou ukázali obecenstvu – škôlkarom ako ich prekrásne šarkany dokážu s nimi lietať.

Tak isto, ako každý rok aj tento rok do školy zavítal Mikuláš. Žiaci a škôlkari sa na tento deň neskutočne tešili. Mikuláš nás nesklamal a aj tento rok obdaroval deti sladkými balíčkami. Týmto odmenil všetky dobré deti, ktoré sa snažili čo najlepšie učiť a poslúchať. Okrem Mikuláša tento krásny deň do školy zavítali aj veveričky, ktoré spestrili deň žiakov a škôlkarov s prekrásnym divadelným predstavením.

Posledný školský deň pred zimnými prázdninami očakávali naši žiaci veľmi netrpezlivo. V ten deň sa na škole konala Vianočná besiedka, kde si po spoločnom kultúrnom programe škôlkari aj žiaci zaspievali vianočnú koledu. Po zaspievaní vianočnej koledy sa žiaci aj škôlkari presunuli k bohato prestretým stolom, kde nechýbali vianočné medovníky, oplátky, trubičky, sladkosti a slané tyčinky.

Dňa 1. februára 2012 bolo na Základnej škole s materskou školou v Žiranoch plno zábavy, keďže sa konal maškarný ples. Škola sa premenila na rozprávkovú ríšu. V tento krásny deň sa v škole nachádzali najkrajšie princezné, piráti, kovboji, tanečnice, námorníci, lienky, kúzelníci, šašovia a mnoho ďalších prekrásnych rozprávkových postavičiek. V rozprávkovej ríše bolo plno zábavy, kde sa tancovalo a súťažilo až do veselosti. Maškarný ples sa ukončil vyhodnotením rozprávkových postavičiek a ako to v rozprávkovej ríše býva v závere sa určil kráľ a kráľovná plesa.

Dňa 29.03.2012 sa v našej materskej škôlke konal Deň veselých zúbkov. Cieľom bolo zaujímavou a hravou formou vzbudiť u deti záujem o čistenie zúbkov, naučiť ich už v rannom detstve vhodnú techniku čistenia a utváranie správnych hygienických návykov. Deti si počas podujatia prakticky vyskúšali, ako si majú správne čistiť zúbky, akú zubnú kefku a pastu majú používať. Na záver kreslili zajka - doktora Králička a pozreli si DVD o múdrom zubnom doktorovi Králičkovi. Nakreslené obrázky boli zaslané do ďalšieho kola súťaže, kde deti môžu vyhrať hodnotné ceny.

Dňa 18.4. 2012 predškoláci z MŠ Žirany zúčastnili exkurzie v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre. Pracovníčky knižnice pre nich pripravili zaujímavý program – prednášku a prehliadku knižnice, bábkové divadlo... Deti mali možnosť pozrieť si rozprávkové knižky a leporelá. Na záver prehliadky ešte navštívili hudobné oddelenie.


späť      späť navrch