KONFRONTOVANIA à la Žirany

alebo „Predtým a teraz“ na fotografiách

Vo svojom súkromnom archíve mám neskutočne veľa fotografií o našej obci nielen z posledných rokov, ale aj z minulosti. Tie som získal vtedy, keď som bol v roku 2008 spoluautorom  monografie o Žiranoch. Vždy ma „prenasledovala“  myšlienka využiť tieto staré fotografie a urobiť niekoľko konfrontovaní so súčasným stavom v obci. Premeny sú našťastie vo väčšine prípadov pozitívne, pri iných je to skôr smutný pohľad.  Fotografie zachytávajú miesta tak, ako vyzerali kedysi a ako vyzerajú dnes. Každé „predtým a teraz“ má svoj príbeh. Ako sa napríklad ruiny starých budov menia na krásne miesta. Sú však aj prípady, kde je to naopak - fotografie ukazujú aj to, aké to  bolo kedysi krásne, ako naši predkovia vedeli vytvoriť naozaj pekné hodnoty a ako sa s týmto dedičstvom kruto pohral čas a vkus ľudí. Chcel by som vás však poprosiť, aby ste medzi tieto porovnávania minulosti so súčasnosťou nevnášali politiku a rôzne špekulácie. Dopredu vám ďakujem. Takže, nech sa páči, môžeme porovnávať:

1. Prvá fotografia pochádza ešte z roku 1942. V tých časoch robil Ladislav A. Arany z Bratislavy sociografický a národopisný výskum na Podzoborí, Žirany nevynímajúc. Zhotovil veľa fotografií zo života našich predkov. Na prvej fotografii je  zachytený priestor pred terajším Jaga Pubom, ženy sú v ľudovom kroji a sú bosé. K tejto fotke mám veľmi blízky vzťah, nakoľko tá žena vpravo je moja mama držiac v náručí moju sestru Rozáliu. V časoch mojej mladosti sa na tomto voľnom priestranstve na jeseň zdržiavali husi a kačice z celého okolia, veď sa tu mohli v potôčiku  vykúpať. Na brehu potoka stála aj malá požiarna zbrojnica, neskôr ju zbúrali a v socialistickej „Akcii Z“ tu postavili obchod potravín Jednoty. V súčasnosti je v týchto priestoroch už spomínaný pub. Na ďalších dvoch fotografiách som zachytil premeny domov, ktoré sa nachádzajú v pozadí starej fotografie. Na druhom zábere je ešte medzi dvoma poschodovými domami pôvodný dom, ktorý je vidieť aj na prvej fotografii. Na treťom zábere už tento dom chýba a na jeho mieste postavili nový bungalov s vysunutou garážou.

2.Prvý záber pochádza z roku 1942. Domy boli hlinené s malými oknami a mali slamené strechy. Sú vysunuté skoro na cestu, ktorá bola úzka a prašná. Druhá fotografia je zo súčasnosti. Prvý dom sprava je pôvodný, iba strecha je už škridlová a chýba bránka s múrikom. Poloha hlavnej cesty obce zostala tak, ako na starej fotografii – hneď pred domami, čo je hlavne z hľadiska bezpečnosti veľká nevýhoda.

3. Oba tieto zábery boli urobené z cesty od kostola do lesa, neskôr kameňolomu vápenky. Prvá fotka je z roku 1942 a druhá zo súčasnosti, kde je  už osem štvorbytoviek, ktoré pôvodne obývali zamestnanci vápenky. V pozadí oboch záberov je kostol. Na starej fotke vidieť aj zrúcaniny hradu Gýmeš.

4. Na prvom zábere je Žibrica z 50-tych rokov minulého storočia  bez kameňolomu. V popredí sú terasovité políčka, ktoré vtedy žirančania obrábali. Dnes je tento ťažko dostupný terén pre veľké poľnohospodárske mechanizmy neprístupný, preto sú tu iba pasienky. Na druhom zábere je tá istá Žibrica, ale už s kameňolomom vápenky, ktorý jej na kráse určite nepridáva.

5.Na týchto dvoch záberoch je ten istý dom.  Obraz je od PaedDr. Viktora Šimeka.

6.Na prvom zábere robeného z veže kostola je bývalá ľudová škola (vpravo) s niekoľkými učiteľskými bytmi. Tento školský areál sa nachádzal medzi kostolom a cintorínom. Tu bolo aj stretnutie hudobných skladateľov Bélu Bartóka a Zoltána Kodálya v roku 1906 s našimi občanmi pri zbieraní ľudových piesní Podzoboria. V Žiranoch ich zaznamenali až 154. Koncom 60-tych rokov 20. storočia sa niektoré budovy využívali niekoľko rokov ešte ako kultúrne miestnosti (na tanečné zábavy a premietali sa tu aj filmy), potom ich asanovali a na tomto mieste sa začiatkom 70-tych rokov vybudoval park .

7. Na týchto prvých dvoch fotografiách sa mi podarilo zachytiť ešte starý komplex budov, ktorý bol v minulosti  využívaný na obecné účely. Na prvom zábere  bol v ľavom krídle sklad potravín, neskôr tu bolo zriadené obecné múzeum a v pravom krídle sa nachádzali priestory bývalého miestneho národného výboru (obecného úradu). Z opačnej strany - od hlavnej cesty - tu bola v dávnej minulosti v ľavej časti krčma, neskôr klub mládeže a vedľa bol obchod s potravinami. Keďže tento nevyužívaný komplex budov iba špatil okolie, pred niekoľkými rokmi ho asanovali. Na jeho mieste boli zriadené výbočisko k zastávke autobusu a malá obecná tržnica, čo možno vidieť na tretej fotografii.

8.Ešte v roku 2006 bol vstup do našej obce v takom stave, že sme sa mohli za tento nevzhľadný priestor iba hanbiť. Na prvom zábere z vtáčej perspektívy vidieť, že na pravej strane hlavnej cesty dokonca „vítalo“ prichádzajúcich do obce jedno rozľahlé smetisko. Bez mihnutia oka sem nosili  občania odpadky zo širokého okolia. Aj začiatok cesty na našu „Klokočinu“ bol tiež zanedbaný. Našťastie, všetko je už minulosťou. Ďalšia fotografia prezentuje, ako v rokoch 2014 až 2016 na tomto mieste vyrástol moderný areál dopravnej a špedičnej firmy nášho úspešného podnikateľa  Jaroslava Szonlajtnera. Slávnostné odovzdávanie areálu do užívania bolo začiatkom leta 2016. V pozadí záberu je vidieť začiatok jeleneckej časti pohoria Tribeč. Nemusíte so mnou všetci súhlasiť, ale podľa môjho názoru je vstup do našej obce v súčasnosti „tip-top“.

9. Dal som priestor aj zachovávaniu zvyklosti „Betlehemské hry v Žiranoch“. Prvý záber je zo 40. rokov minulého storočia a druhý záber vznikol iba pred niekoľkými rokmi s prispením Csemadoku.

Prvú časť konfrontovaní pripravil Jozef Szórad.


späť