Prechádzka ku starému kameňolomu

Táto krátka  nenáročná turistická trasa nás zavedie k opustenému kameňolomu, ktorý sa nachádza pod Dlhou skalou, neďaleko okraja lesa. Samotný kameňolom už vlastne skoro ani nie je vidieť, o čom svedčia aj zábery. Vegetácia si vedela poradiť aj s takým nehostinným miestom pre život, ako je kameň.

V polovici minulého storočia tu pracovalo niekoľko miestnych obyvateľov, ktorí sú zachytení na tejto starej fotografii. V hornom rade stoja: Vojtech Gál, Matej Andraško, Jozef Kozla, 80 ročný Ladislav Elgyütt, Peter Horník, František Kupeček, František Búš, Ondrej Kozla, Peter Gál a Vojtech Kupeček. V dolnom rade sedia: Šimon Maga, Peter Dalloš, Rajmund Búš, Tomáš Zsebi, Rajmund Rácz,  88 ročný František Szórád (najstarší muž v Žiranoch), Jozef Zúzik, Ján Vanyo a Ján Szórád.

Treba tu ešte pripomenúť, že v tomto už opustenom kameňolome na konci 60. rokov 20. storočia (presný rok si už nepamätám) na pozvanie miestneho Csemadoku vystupoval v tých časoch veľmi populárny budapeštiansky Folklórny súbor RAJKA (RAJKA Zenekar). Jeho vystúpenie na tomto netradičnom mieste si vtedy prišli v hojnom počte pozrieť nielen žiranci, ale aj ľudia zo širokého okolia. Pódium sa nachádzalo v tej časti kameňolomu, ako ukazujú šípky na poslednom zábere.

PS: Nedá mi však, aby som sa nezmienil o jednom mojom nie práve najlepšom zážitku z tejto inak peknej prechádzky: Asi v strede trasy, iba niekoľko metrov od lesnej cestičky, sa mi naskytol pohľad, z ktorého som bol aj ja prekvapený. Už som v lese počas prechádzok videl všeličo (staré pneumatiky, rádio, vrecia plné odpadkov, dokonca aj starú mrazničku), ale veľký matrac – to ešte nikdy.

Jednoducho povedané, ľudská vynaliezavosť je nevyčerpateľná. Zrejme sa našiel taký občan našej obce, ktorý zrejme ľutoval lesné zvieratká v zimných mesiacoch, chcel im dajako pomôcť, až v ňom skrsol tento jedinečný nápad: nechcel, aby diviaci, srnky, líšky a iní obyvatelia tejto časti lesa na studenej zemi prechladli, tak im sem priniesol tento veľký matrac. Mohol ho síce hodiť aj do veľkorozmerného kontajnera, ale on si dal tú veľkú námahu a „vytrepal“ túto pre zvieratká tak „prepotrebnú vec“ do lesa. Myslím si, dokonca som o tom presvedčený, že nám neostáva nič iné, iba sa tomuto „dobrodincovi“ za tento „obetavý“ čin v mene všetkých lesných zvieratiek z okolia matrace „poďakovať“.

Text a foto: Jozef Szórad

Fotogaléria


späť